Karol Jurášek - majster ľudovo umelckej výroby pôsobí v remesle už vyše 60 rokov

Domácka výroba a remeslá využívajúce kožu, kožušinu
Skôr ako sa človek naučil tkať textilné látky, odieval sa do koží zvierat a nimi mal vystlatý aj skromný príbytok. Kožu upravoval, aby bola poddajná a trvanlivá. Od jednoduchého sušenia na slnku a vzduchu prešla technológia jej spracovania dlhým vývojom. Na Slovensku patrilo spracovanie kože medzi základné činnosti človeka. Rozsiahly chov hospodárskych zvierat na Slovensku a dostatok divej zveri vytvárali priaznivé podmienky na získavanie koží a kožušín. Z nich najmä roľníci si pre svoju potrebu spracovávali kože a kožušiny a sami si z nich zhotovovali aj niektoré odevné súčiastky, ako i úžitkové predmety. Predovšetkým u tohto typu výrobcov sa zachovali technologické postupy, ktoré sa prakticky neodlišovali od postupov používaných pravdepodobne i v dávnejšej minulosti, pretože práve pri spracúvaní koží a kožušín došlo pomerne skoro k výraznejšej špecializácii.

Tomuto sa venovali osobitné skupiny ľudí, ktorí sa špecializovali v samostatných remeslách.Kožiarska prvovýroba bola zameraná na spracovanie kože. Ako remeslá vznikli garbiarstvo a kožušníc-tvo . V kožiarskej druhovýrobe, pri zhotovovaní kožených výrobkov, sa vyvinulo čižmárstvo, rukavičkárstvo, remenárstvo, sedlárstvo, ševcovstvo a taškárstvo. Kožené výrobky boli v ľudovej kultúre veľmi obľúbené a používané predovšetkým ako odevné súčasti a doplnky (kožuch, čiapka, čižmy, topánky, krpce, opasok, rukavice a iné), konské postroje (štverne, ohlávky, liace, chomúty a iné), pracovné pomôcky (biče, remene, puzdrá) a rôzne úžitkové predmety (tašky, tanistry, miešky, plecnice, šnúrky, ozdoby a pod.).

Kožušníctvo fungovalo ako remeslo, ale i domácka výroba, zaoberajúca sa spracovaním kožušín. Patrilo k najrozšírenejším remeslám na území Slovenska. Kožušníci vyrábali kožušiny z oviec, jahniat, líšok, vlkov a medveďov. Zhotovovali z nich vrchné oblečenie, podšívky, časti odevov a pokrývky hlavy. Kožušnícke odevné časti patrili k najdrahším kusom oblečenia, preto sa s nimi možno stretnúť v testamentoch a pozostalostných súpisoch. Kožušníci si zároveň vyrábali aj jemnú kožu potrebnú na obšívanie a zdobenie kožuchov (ircha), pričom ovládali aj jej farbenie rôznymi prírodnými farbivami. Kožušníci zhotovovali jednotlivé druhy kožuchov podľa požiadaviek spotrebiteľov a vytvárali dekór, zodpovedajúci regionálnym typom a variantom ľudového odevu. Väčšina kožušníkov na Slovensku pracovala len pre svoje najbližšie okolie.